Vznik štátu Izrael a Rotschildovci

Autor: Oliver Bori | 14.9.2013 o 18:10 | (upravené 15.10.2013 o 18:22) Karma článku: 6,90 | Prečítané:  2660x

Od staroveku bol blízky východ kolískou kultúr, náboženstiev a civilizácii. Územie dnešného Izraela a Palestíny patrilo pod rôzne ríše a štáty, aj preto bola židovska obec odsúdená na cestovanie. Najskôr bolo územie podmanené Rímskou ríšou a nasledne v 7.storočí arabskými moslimskými kmeňmi, neskôr Osmanmi. Roptílenie židovského etnika môžme badať dodnes v rôznych častiach nielen Európy a Ázie ale aj v Ameriky.

Cestu späť si hladali viac ako tísic rokov na znovu zoficialnenie ich územia. Židia, ktorý dovtedy žili na okraji európskej, prevažne kresťanskej spoločnosti pociťovali emancipaciu, ktorá prišla v dobe osvietenstva v tradičnej Europe. S tým prišli aj mýšlienky občianskej demokracie a Židia sa začali dožadovať svojej domoviny. Začali sa združovať rôzne jednoty, zväzy a organizacie za židovskú obec. Prvú formálnu požiadavku publikoval na konci 19. storočia Theodor Herzl v knihe Židovský štát. Herzl organizoval aj prvý sionistický kongres v Bazileji v roku 1897, na ktorom vznikla Svetová sionistická organizácia s uplným cieľom založiť čisto židovský štát, medzinárodne mandátne uznávaný, v tedajšej Palestíne. Sionistické združenie nemalo moc veľký úspech do obdobia prvej svetovej vojny. Jednania s Osmanskou ríšou končili bezvýsledne a aj v záujme ostatných veľkých hráčov ako Rusko, VB aj Nemecka bolo aby sa všetko zachovalo tak ako doteraz. Až popredný sionistický aktivista Chaim Weizmann našiel cestu v spojení s imperialistickou Britániou. Dohoda mala znieť že ak po prvej svetovej vojne padne Paletína do ruk Británie a Whittehall bude podporovať židovskú kolonizáciu, "tak židia spravia všetko pre progres územia a ochranu Suezkého prieplavu (prieplav bol politickým záujmom Británie poz. a.) ". Kedže sa Osamnská ríša pridala k ústredným mocnostiam, krajiny Dohody sa začali dohadovať o prípadnom prerozdelení území. Spojenému kráľovstvu pripadla časť Iraku a Palestíny (vtedy aj Zajordánsko - dnes Jordánsko pozn. a.). Predný britský politici vyšli v ústredí Weizmannovi a podporili projekt židovskej Palestíny. V roku 1917 minister zahraničných vecí VB Arthur James Balfour adresoval predsedovi Svetovej sionistickej organizácie a francúzkemu finančníkovi Edmondovi de Rotschild list, v ktorom zaručil britskú podporu pre tento projekt. Aj keď po príchode Winstona Churchilla prišla menšia zmena v prerozdelení uzemia židom, Balfourov sľub bol dodržaný. Zmena bola v charaktere územia, čo znamenalo nie čisto sionistické usporiadanie krajiny. Edmond James de Rotschild zo známej finančníckej rodiny, nebol na začiatku presvedčený sionista. Nevenoval sa hlavne finančníctvu ale aj umeniu, filantropii a vinarstvu. Ešte pred kolonizáciou Palestíny skupoval a zakladal na tomto území osady a priniesol vinársky priemysel. Keď sa osady ako Rišon le-Cijon (monetálne 4. najväčšie mesto v Izraeli poz. a.)  a Zichron Ja´akov vzniknuté v 80. rokoch 19. storočia dostaly do ekonomických problémov, prevzal ich pod svoju správu, potom pomáhal zakladať aj ďalšie dediny. Sieť jeho dedín postupne narastala, na prelome storočia ich už bolo 12. Dokopy ich vlastnil 44, ktoré nasledne predal Židovskemu kolonizačnému združeniu. Medzi tým vznikalo množstvo protižidovských demonštrácii a vystúpení. Tlak z arabskej strany na VB bol taký silný že nakonci 30. rokov Británia zakázali prisťahovalectvo. Tento zákaz sa odrzkadlil v sionistickom hnutí tak že vyhlásili že židovský štát bude založený aj cestou boja či už s Britániou alebo aj s Arabmi. Požadovali aby bola Palestína vyhlásená za rýdzo židovský štát a liberalizáciu prisťahovaleckej politiky. Následne sa začala vlna protestov a mobilizácia židovských militatných skupín ako Irgun Zwai Leumi, Hagana a ďalšie, ktoré začali bojovať proti britskej mandátnej správe. Emancipáciu kultúry podporovali USA aj Rusko. Naopak vo VB bola situácia opačná. Londýn neudržal politickú zainteresovanosť a prípad prepustil OSN, tá v roku 1947 prerozdelila Palestínu na židovskú a arabskú časť. Odpoveďou bol ozbrojený konflikt medzi etnikami. 14. mája 1948 David Ben Gurion oficiálne vyhlásil územie za štát Izrael. Na druhý deň vtedy už Izrael musel čeliť arabskému útoku. Tak začala prvá izraelsko-arabská vojna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?